S jakou taktikou jsi nastupoval na start?
Moraviaman bol pre mňa jediným vrcholom celej sezóny a tak taktika bola jasná. Dostať zo seba všetko, čo som natrénoval a bolo toho za posledné 3 mesiace naozaj hodne. Pred sezónou som si stanovil cieľ konečne zájsť Ironmana pod 9 hodín. Takže toto bol cieľ a taktika sa prispôsobovala podľa vývoja preteku. Už pred pretekom som povedal, že pretek je otvorený od druhého po desiate miesto.

Jak jsi spokojen se svým výkonem v závodě? Můžeš okomentovat svůj výkon v jednotlivých disciplínách?
S výkonom musím byť spokojný, keďže som splnil cieľ, ktorý som si predsavzal. Celkové druhé miesto za miestnym Endemitom P.V.  je veľmi príjemný bonus.
Môj výkon? Asi už konečne k tomu niečo napíšem aj na mojom blogu, ktorý som poriadne zanedbával, ale povedal som si, že najskôr činy a až potom reči ...
Ale krátko.
Veľmi taktické plávanie na pol plynu vzhľadom na teplú vodu a riziko prehriatia spolu v skupine s Peťom Vabrouškom, Michalom Urbánkom a Lukášom Krpcom. Vzorne sme spolupracovali a tak bolo plávanie "zadarmo".
Cyklistika sa až do 50.km dala označiť za taktické vozenie. Išli sme tréningové tempo a vpredu sme sa striedali s Peťom a za nami išli Lukáš s Michalom. Ako náhle sme sa priblížili k vedúcemu pretekárovi Peťo za to zobral. Ja som skúšal reagovať asi 10-12km ale išiel som úplnú hranu a Peťo sa mi stále vzďaľoval. Bolo mi to ľúto, ale v danom tempe som nemohol pokračovať, lebo by som spáchal triatlonovú samovraždu. Zároveň som sa odpútal od pretekárov za mnou a aj pri zvoľnenom tempe som na ich zvyšoval náskok. S týmto som bol spokojný a tak som sa dobicykloval do cieľa :). Cyklistika bola bez krízy, uvoľnene v pohode ... tak nemôžem byť nespokojný.
Beh bola už taktická záležitosť. Rozbehol som to na pocit voľne ale nebolo to pomaly. Videl som, že Vabrouch je v pohode a tak nemalo zmysel tlačiť na pílu viac je potrebné. Bežal som až do polmaratónu tak, aby som mal bezpečný náskok na 9 hodinovú hranicu. Potom som zvoľnil, aby som sa bezpečne dostal do cieľa a kopíroval som tempo pretekárov za mnou. Stabilne som sa približoval k cieľu, bez nutnosti zvyšovať tempo, takže som si nemusel siahnuť na dno. Predpokladal som, že pobežím rýchlejšie, ale nebol na to dôvod a tak hlava zavelila a telo vykonalo ... . Spokojnosť.

Nechal jsi na trati vše? Prožil jsi nějakou krizi?
Toto je vážna otázka. Povedať, že som sa na trati flákal by bola hlúposť a urážka pre súperov. Pravda je, že som pretekom prešiel bez akejkoľvek krízy, ale ku koncu som už cítil tú tupú ironmanskú únavu a bolesť, ktorú určite pozná každý, kto si vyskúšal toto bláznovstvo :).
Naozaj chcem úprimne poďakovať všetkým súperom/kamarátom za výborný a férový pretek, pogratulovať každému kto dokázal, že "Everything is possible".

 
archív


archív

Hodnocení: