Ideme si tak trochu vlastnou cestou. Říká trenér a otec v jedné osobě Jozef Vrábel

29.03.2023 -
Jozef Vrábel je bývalý vynikající závodník na střední a dlouhé distance, který má řadu úspěchů na československé scéně. V současné době je otcem a trenérem vycházející triatlonové naděje Margaretky Vrábelové. V rozsáhlém rozhovoru jsme narazali na řadu zajímavých témat.
Co tě vedlo k triatlonu a jaká je tvá zkušenost s jinými sporty?
 Už si to ani moc nepamätám, ale myslím, že to bola kombinácia čiastočného vyhorenia v práci a túžby skúsiť niečo, na čo som celý dovtedajší život vzhliadal s obdivom. A tak som si splnil v 34 rokoch svoj sen a začal som s triatlonom...

Jaký byl tvůj největší úspěch v triatlonu jako závodník a na který závod nejraději vzpomínáš?
Tu by som o úspechoch radšej moc nehovoril. Nebola to žiadna veľká sláva. V podstate som si zopár rokov zapretekal doma, v susednom Česku a niečo aj vo svete. Nakoniec z toho bolo okolo 35 Ironmanov ... o ostatných pretekoch nemám žiadny prehľad. Pár krát som zajazdil slušný amatérsky čas v polovičnom, alebo dlhom triatlone. Myslím, že som bol 2x celkovo druhý a 2x tretí na Moraviamane a jeden krát druhý na Czechman triatlon + nejaké tie pódia z majstrovstiev Slovenska v dlhom a strednom triatlone. Veľmi rád som chodil na Moraviamana do Otrokovíc ... tieto preteky som mal najradšej. Bolo to blízko, asi iba 70 kilometrov a pripadal som si tam vždy ako doma vďaka skvelému Jirkovi Daňkovi a celému Moraviaman teamu.



Jak si v té době trénoval? A co bys s dnešními znalostni udělal jinak?
 Ak mám byť úprimný a pozerať sa na to dnešnou optikou, tak najvýstižnejšie pomenovanie by bolo amatérsky, chaoticky, naivne, ale s o to väčšou chuťou a radosťou. Stále si myslím, že aj takýto tréningový „nesystém“ je dostatočný na amatérske pretekanie v dlhom triatlone s časmi na úrovni ľahko pod 9 hodín. Samozrejme, trošku to zjednodušujem ... určite som si za tie roky nejaký systém vytvotil, ale naozaj, ja som bol do svojich 33 rokov typický kancelársky workoholik pracujúci 6 dní do týždňa po 12 hodín. Potom som začal trošku behať, kúpil som si cestný bicykel a trošku som oprášil skoro zabudnuté plávanie z detstva. Schudol som z 86 na 62 kilogramov a prihlásil som sa na šprint triatlon. Keďže som ho zvládol, tak som si povedal, že zvládnem asi aj niečo dlhšie a o dva mesiace som si dal Slovakmana ... a celkom to na prvý krát ušlo ... myslím že za 10:45. A čo by som urobil inak? Vôbec nič ... takto ma to bavilo a bolo to fajn. Ako som už napísal, pre dlhý triatlon na úrovni, kde som sa nachádzal stačilo to čo som robil ... veľa, dlho a s chuťou.

Jak se z tvého pohledu triatlon od té doby co aktivně nezávodíš posunul?
Tu je jednoduchá odpoveď. Triatlon sa posunul extrémne a stále sa posúva. Je to úplne iný šport ako pred desiatimi rokmi.

Nyní působíš jako trenér a úspěchy tvé dcery nelze opomenout. Popsal bys trochu vaší cestu?
Toto by bolo na veľmi dlhé rozprávanie. Koľko hodín máme na to času? V podstate som nikdy neplánoval stať sa trénerom. Ja som iba chcel aby si moje deti vybudovali kladný vzťah k športu. Videli, čo robím, často sme celá rodina cestovali na preteky. V podstate vyrastali pri triatlone, ale venovali sme sa všetkým možným športom a jednému osobitne od piatich rokov a to plávaniu, neskôr sme pridali serióznu atletiku ... samotný triatlon prišiel až oveľa neskôr – od 11 rokov. Snažil som sa nájsť pre svoje deti kvalitné prostredie na ich rozvoj, také kde by na nich nikto netlačil ale naopak venoval sa im tak, aby boli zaťažené primerane svojmu veku. V tomto období som pocítil, že by bolo vhodnejšie prestať sa venovať môjmu triatlonovaniu a svoj čas som sa rozhodol takmer výhradne venovať rozvoju svojich detí. Ale tu nastala zásadná zmena. Na rozdiel od svojho „sebatrénovania“ som vedel, že sa jedná o vývoj mojich detí a tu sa môj prístup začal diametrálne odlišovať. Musel som sa všetko naučiť, vlastne toto je nikdy nekončiaci proces a ten kto v ňom ustane, stratí kontakt s realitou. Celé to trvalo niekoľko rokov. Takže postupne som prevzal všetky funkcie od šoféra, manažéra, účtovníka, mechanika, psychológa až po trénera. Chcelo to trošku odvahy, už po niekoľký krát od základu zmeniť všetko vo svojom „profesionálnom“ živote. Rozhodne však môžem povedať, že ma tento proces uspokojuje a baví ma. Síce človek musí počítať so znížením svojho „životného štandardu“, ale to nie je podstatné. Moja súčasná práca mi dáva veľmi veľa, môžem pomáhať vlastnej dcére, podieľať sa na jej vývoji ... čo môže byť viac?



Jaké jsou největší výzvy, kterým musíš jako trenér čelit při trénování své dcery? Jak vypadá typický tréninkový týden Margaréty?
Trénovať 18 ročnú juniorku a k tomu vlastnú dcéru ... môže existovať ešte väčšia výzva? Je to neustály konflikt v mojom vnútri medzi otcom, ktorý chce byť láskavý k svojej dcére a nechce ju vidieť trpieť a trénerom, ktorý občas musí pritvrdiť. Typický týždeň v triatlone? Myslím, že taký neexistuje ... závisí hlavne od toho, kde sa v rámci ročného tréningového cyklu nachádzame. Ale samozrejme je to o troch hlavných športoch, posilňovaní, uvoľňovaní, regenerácii ... a škole spolu s ostatnými povinnosťami. 

Jaký tréninkový model využíváš? Dnes je sklonované Norsko všemi pády, také razíte podobnou cestu?
Ideme si tak trochu vlastnou cestou. Nórsky model je prísne fyziologicky nastavený. Rozhodne môže fungovať, ale nemyslím si, že na športovcoch vo vývoji. Tu je treba pristupovať k tréningu veľmi komplexne. Volíme skôr taký holistický prístup. Proste taký, že všetko so všetkým súvisí. Fyziológia nie je všetko. Celková výkonnosť závisí od obrovského množstva čiastkových „komponentov“ a rozhodne medzi ne patria aj celková pohoda, duševné zdravie a radosť z toho čo robíme. To ale neznamená, že pristupujeme k tréningu nekoncepčne. Samozrejme, testujeme, analyzujeme a aplikujeme a znovu a znovu. Za posledné 3 sezóny máme zozbieraných množstvo dát aj z pretekov. Vieme úplne presne aký výkon Margarétka podala na cyklistickej aj bežeckej časti. Vieme koľko času počas pretekov strávi v tej a tej zóne, koľko krát je to schopná zopakovať ... Toto všetko a veľa ďalšieho tvorí determinanty budúceho úspechu. Každé preteky vyžadujú trošku iné nastavenie a tak k tomu aj pristupujeme. Naša cesta má jedno zásadné pravidlo – musí nás to baviť...


Kde se vidíte za 5 let? Mimochodem se bude psát rok 2028 a olympisjké hry bude podruhé hostit americké Los Angeles.
Bolo by krásne prepracovať sa na olympíjske hry, o tom niet pochýb. Túto otázku by bolo treba položiť asi jej. Náš set-up je ale taký, že nič nechceme urýchľovať. Postupne chceme vykreovať dobrú triatlonistku. Rozhodne nemáme v pláne pretekať mimo svoj výkonnostný level a byť na pretekoch iba do počtu. Veľa krát sú výsledky z juniorských pretekov preceňované. Treba sa na ne pozerať triezvo a realisticky. Veľa krát umiestnenie veľa nehovorí. Dôležité je hlavne to, aký pretekár podal výkon a ako sa k nemu dopracoval. Pokiaľ napreduje a dosahuje na pretekoch dobré výsledky „zbraňami“ primeranými svojmu veku, tak je všetko v poriadku. Margarétka má pred sebou dúfajme ešte dlhú cestu. Ešte ju čakajú dve juniorské sezóny, potom bude musieť niečo ukázať na európskych pohároch medzi dospelými. Ak tam uspeje, potom nasleduje ďalší level – svetový pohár, WTCS a až niekde úplne na vrchole je olympiáda.



Jak bys okomentoval současnou úroveň českého a slovenského triatlonu v porovnání s tím světovým?
Nie som si istý, aká miera úprimnosti je znesiteľná pri odpovedi na túto otázku. Ale odpoviem tak, ako to vidím. Úplne nám ušiel vlak a úplne sme tratili kontakt s realitou. Keby som sa nevzdelával v zahraničí a nevidel úroveň pretekov vo svete tak by som si možno myslel, že všetko je v poriadku. Našťastie, World triathlon vytvára dostatok príležitostí ako sa vzdelávať a získavať informácie od tých najlepších. Naplno toho využívam. Zároveň si veľmi dobre uvedomujem, že je toho oveľa viac čo neviem ako viem. Nemám problém si to priznať, opýtať sa a nechať si poradiť. Tu vidím jeden veľký problém v našich krajinách. V triatlone pôsobí veľmi veľa trénerov, hlavne mládeže, ktorí vlastne triatlon ani nevideli. Videli tak akurát preteky domáceho pohára, kde pre dosiahnutie výsledku stačia veľmi priemerné výkony a hlavne úplne iné determinanty úspechu.

Jaký vídíš výjov v triatlonu za pár let? A to jak v krátkém, tak dlouhém.
Nie som vizionár... Iba dúfam, že v triatlone zostane ľudskosť a krása tohto športu. Rozhodne sa bude triatlon zrýchľovať. Dúfam, že World triathlon zachová jeden zo svojich princípov, že ženy sú rovnako hodnotené ako muži a zároveň, že ženám bude umožnené aj naďalej pretekať vo férových podmienkach. Je nevyhnutné, aby triatlon pritiahol viac divákov a preto sa budú stále viac a viac presadzovať dnes už zabehnuté formáty ako superšprint, eliminátor, Arena games. Divák chce vidieť akciu a nesmie to byť príliš dlhé. A toto zase bude vytvárať znovu nové a nové požiadavky pre dosiahnutie úspechu a treba s tým počítať a byť na to pripravený. A dlhý triatlon? To je taká samostatná kapitola. Ten si žije svojim životom. Možno so mnou veľa ľudí nebude súhlasiť, ale sleduje ho veľmi úzka skupina ľudí a v podstate si ho robia triatlonisti pre triatlonistov. Je dobré, že existuje. Je veľmi dobre že vzniklo PTO a tak umožnilo pretekárom živiť sa dlhým triatlonom.




Hodnocení:
Přečteno 1808x
RUBRIKY ČLÁNKŮ
AKTUÁLNÍ ČLÁNKY
15.7.24Ve Španělsku byla psána historie
7.7.24V Rothu padala světová maxima
17.6.24Generálku na MS v Nice ukořistila Charles, Besperát fantasticky druhá
9.6.24T100 - Napínavý souboj generací a dominance Knibb
28.5.24Český triatlon míří do Paříže! Petra Kuříková uspěla v náročné kvalifikaci
21.5.24Evropské triatlonové eposy: Lanzarote a Šamorín
28.4.24IRONMAN Texas ovládli Hermandez a Matthews, Jana Richtrová ovládla AG
26.4.24Výsledkový servis
17.4.24Youri Keulen a Ashleigh Gentle ovládli triatlon Singapore T100
7.4.24Drama a kontroverze na IRONMAN 70.3 Oceanside 2024: Vítězství Sanderse a Knibb a sporné diskvalifikace.