Doufám, že jsem všechny přesvědčila, že mateřskou nic nekončí, říká Kristina Lapinová, vítězka Slovakmana

S čím jsi šla do závodu?

Tento rok bolo mojou výhodou, že som si neverila po materskej prestávke a čakala som, že sa budem strašne trápiť. Práve preto som sa netrápila a pretek som si užila. Samozrejme čo sa týka počasia Slovakman ako vždy nesklamal a jedným slovom to zhodnotím ako Teplo.. 

Jak jsi zaplavala?

Moja najväčšia kríza prišla pred posledným kolom plávania, keď som sa odvážila pozrieť na hodinky a uvidela som hrozivých 50 minút. Asi preto mi dalo pár pretekárov jedno kolo. 

Z vody jsi vylézala s nemalou ztrátou na čelo závodu, ale pak přišla tvoje parádní disciplína. Jak se ti jelo na tvém závodním speciálu ?

Na bicykli som musela zmazať veľkú stratu a keď som sa v treťom kole dostala na čelo, povedala som si, že už skúsim rýchlosť udržať a beh potom nejako pretrpím. Bol z toho môj osobák na 180km za 5:11 a na môj vlastný podiv som sa na behu netrápila. Možno preto, že som sa nemusela ponáhlať, možno z tehotenských hormónov, možno preto, že som nechtiac schudla a na beh som 3 kilá ľahšia.

V jaké části závodu jsi uvěřila, že vyhraješ? 

Ja keď sa dostanem na prvé miesto, tak si vždy vravím, že to nepustím, aj keby som to mala potrieť krvou. 

Je to teprve osm měsíců od porodu. Jak ses stihla na tento náročný závod připravit?

Príprava na Slovakman 2014 bola takmer nulová ale ako som už veľa krát povedala, pre mňa je hýbať sa bytostnou záležitosťou. Športovala som počas celého tehotenstva aj ihneď po pôrode. Tým, že som hneď závodila som sa naučila aj ako dopĺňať energiu kvôli dojčeniu, synak sa naučil vydržať chvíľku bezo mňa. Od pôrodu som rada, keď mám čas 30-60 minút denne si zašportovať a keď mi má kto postrážiť hlavne na pretekoch. Pretekanie je tento rok moja príprava. 

Jak velké jsi měla obavy z případné krize během závodu? Bylo velké vedro, což bralo hodně sil.

Chcela som si dokázať, že zvládnem dlhý triatlon 8 mesiacov od pôrodu. Umiestnenie ma až tak nezaujímalo ako dosiahnutý čas, aj keď svoju kožu som samozrejme nemala v pláne dať zadarmo. Ja rada súťažím aj keď mi to niekedy nejde. Plávanie je moja smrť ale bezhákové triatlony mi dávajú šancu dobehnúť zameškané.

Závodila jsi na domácí scéně a publikum tě jistě hnalo za co nejlepším výsledkem. Stačila jsi to vnímat? 

Najväčšou oporou by mi bol synček, no so švagrinou sme sa dohodli, že ju nebudem stresovať ešte tým aby sa presúvala autom. Na Slovakmane som sa ako vždy naháňala aj s manželom a pekne ma povzbudzoval, aj keď čakať sa mu na mňa nechcelo, aby sme bežali spolu. Za tri roky triatlonovania to dotiahol na stupne a ja som na neho veľmi hrdá. 

Kde všude jsi letos závodila? Jak jsi spokojená se svými výkony? Co máš ještě v plánu? 

Tento rok mi totálne nevyšli Powermany. V Nemecku som musela vzdať pre zimu, ostatné boli s dieťatkom priďaleko. Rakúsko mi zmenili na hákový krátky duatlon. ale aspoň sa mi konečne otvoril priestor pre Pilman, ktorý je v rovnakom dátume. Na konci sezóny si dám ešte polku v Podersdorfe. 

Často se diskutuje o tom, jak se zlepší či zhorší sportovní výkonnost u žen po porodu. Jak je to u tebe? 

Dúfam, že som výkonmi všetkých presvedčila, že materskou sa nič nekončí. Ak som ešte niekoho aj motivovala k športu po pôrode, tak som o to radšej. Plávaniene zostáva mojou slabinou a začínam rozmýšľať ako sa do ďalšej sezóny popasovať s časom, ktorý by som už konečne mala venovať tréningu tejto disciplíny.