Bleskové vyprodání závodu nás motivuje dělat vše na 200%, říká Peter Pala, hlavní organizátor Oravamana
Jak se zrodila myšlenka na Oravamana? Co tě inspirovalo? Proč padla tvoje volba na těžkou lokalitu velehor?
Myšlienka spraviť “Oravaman” bola spočiatku nevinná, bol to taký malý sen, ktorý mi vznikol v hlave v auguste 2010, keď som sa tri mesiace venoval triatlonu. Po absolvovaní jedného duatlonu, akvatlonu, šprintu a po jednom halfe som si povedal, že chcem niečo vytvoriť v mieste, ktoré mám rád, v regióne kde žijem, teda na severe Slovenska na Orave. Absolvovanie 4 pretekov v triatlone mi otvorilo oči a povedal som si, že skúsim priniesť niečo nové. O podujatiach typu Norseman či Inferno triatlon som vtedy vôbec netušil, bol to nápad čisto bláznivý. Vymyslel som trať a skonzultoval som ju s kamarátom cez skype čo bol na brigáde v USA. Najprv sa nám to zdalo ako čistá šialenosť. Po pár týždňoch sme sa zhodli na trati, kde sme chceli zakomponovať to čo máme najradčej, čiže stúpanie na Huty z Liptova, stúpanie na Ťatliakovu chatu a pridať k tomu beh v Roháčoch. Dôležité bolo aby mal pretek logiku. Tak sme zvolili síce náročný a šialený, ale myslím si, že pekný beh cez Rákoň (1876 m.n.m.) na Lúčnu a dolu do doliny na Zverovku. Trať bola síce pestrá, ale nik netušil, ako to celé dopadne, či sa na to niekto vôbec prihlási. Tak sme si povedali, že dáme symbolické štartovné dve eurá aby bolo na guľáš, a že budeme radi ak sa stretneme aspoň 15 odvážlivci. Oslovil som skvelého človeka, pán Gejdoša. Jemu sa nápad páčil, a tak sa zrodil Oravaman, ktorý má svoje korene práve v Penzióne Pribiskô, čo je taký náš symbol Oravamanu. A aký bol predpokladaný čas na víťaza? Dúfali sme v čas okolo štyroch – piatich hodín, a že nás bude tých 15 - 20 bláznov. O pretekoch sme nemali nikto ani páru, ja som bol na 4 triatlonoch, kamaráti na žiadnom.
Jak to nakonec dopadlo?
No aj na priek tomu bol prvý rok úspešný. V cieli 130 pretekárov z 3 krajín, a mnoho skvelých triatlonistov ako Petr Vabroušek, Tomáš Jurkovič, Kristína Lapinová, Zuzana Vojteková, Andrej Orlický, Peter Mosný, Jozef Vrábel a mnoho iných. Asi sme teda urobili správnu vec, keď sme to nevzdali.
Co tebe osobně přivedlo k tomuto sportu?
Športu sa venujem dlho, bolo to hlavne plávanie, turistika, lezenie, skialp, a rekreačný beh. O triatlone som vedel už dávno vďaka bratovi, ktorý pretekal ako dorastenec v triatlone. V roku 2009 opäť začal trénovať v Španielsku (kde žije) a mal super výsledky. Ja som považoval triatlon za náročný šport, preto som mu nevenoval pozornosť. Až v máji 2010, keď prišiel brat na dovolenku, tak som šiel s nim na duatlon, on sa stal majstrom SR, ja som bol 3. v hobby preteku, to ma naštartovalo, a začal som s triatlonom. A úplne som triatlonu podľahol, vďaka čomu som po 4 pretekoch dostal nápad, a tým bol Oravaman.
Letos proběhl Oravaman s pořadovým číslem tři. Jak ho hodnotíš s odstupem několika měsíců? Z čeho jsi měl před závodem největší obavy? Co výsledek závodu?
Pár mých kamarádů, kteří na Oravamana vyrazili, nešetřilo po závodě pochvalnými slovy. Přestože si pěkně hrábli na dno. Jaké jsi zaznamenal reakce účastníků ty?
Od začiatku je naším cieľom robiť preteky pre ľudí a robiť ich so srdcom. Naše heslo podujatia znie “Bude ako nebolo”, čiže stále sa snažíme niečo zlepšovať. Reakcie pretekárov boli výborné, čo nás teší, ale zároveň nás upozorňuje, že treba neustále pracovať a nikdy neprestať. Vážime si každého pretekára a sme radi, že nám ľudia fandia. Potom sa všetko ľahšie robí a človek vidí, že to má zmysel.
Hranice možností je potřeba neustále posouvat. Tímto sloganem ses asi řídil, když jsi pro příští ročník prodloužil distance tratí a bude z toho halfironman?
Tým, že naše preteky sú logisticky náročné (štart, depo 2 a cieľ sú na rôznych miestach), tak sme uvažovali upraviť trať tak, aby bol cieľ na Penzióne Pribiskô, čo je centrum našich pretekov. Na koľko máme každý rok o niečo viac pretekárov, tak je pre nás dôležité logistiku prepracovať a zjednodušiť. A tak sme sa rozhodli cieľ potiahnuť až na penzión. Vyšlo nám to 19 km, tak sme si povedali, že treba predĺžiť aj cyklistiku, aby to malo celé logiku. Nakoniec sme sa zhodli, že to urobíme ako ½ ironman, čo sa aj ľahšie dá identifikovať a medzi pretekármi je tento pojem už dobre známy. Akurát sa trošku odlišujeme v celkovom prevýšení, ktoré má 2600 m. Bude to náročné, ale bude to zaujímavé nielen pre pretekárov, ale aj pre divákov.
Do startu zbývá moře času a kapacita závodu už je naplněná. Mnoho borců se ocitlo na čekací listině a doufá, že se ještě uvolní místečko. Co na to říkáš?
Mal som obavy, že koľko ľudí sa prihlási na vzdialenosti 2 – 90 – 21. Myslel som, že nám príde tak do 200 pretekárov, nakoniec sa nám za 11 minút vypredalo 300 miest jednotlivcov a neskôr aj 50 štafiet. Máme pretekárov z 9 krajín, a približne 100 ľudí je na čakacej listine. Máme limit na platbu štartovného do 31.12. Takže v novom roku je šanca, že vzniknú nové voľné miesta, keď vyradíme pretekárov, ktorí nezaplatili štartovné. Vypredanie pretekov v rekordnom čase nás teší, ale nás hlavne upozorňuje, že musíme všetko urobiť minimálne na 200%, aby sme ľudí nesklamali.
Kdo z přihlášených bude podle tebe adeptem na medailové pozice extrémní triatlonové výzvy zvané Oravaman?
Bitka o titul bude veľmi zaujímavá. Oravaman síce bude pol ironman, ale bude veľmi ťažký a špecifický. Výhodu budú mať výborní cyklisti – vrchári a horskí bežci. Medzi favoritov patrí určite Tomáš Jurkovič a Dan Polanský. Ponaháňať ich môže Ján Oppozler alebo David Procházka či Jozef Vrábel. Môžu nás prekvapiť aj pretekári z Nórska. Ak bude môcť, tak opäť príde aj Petr Vabroušek, ktorému by dlhšia trať môhla vyhovovať. Každopádne víťazstvo na Oravamane bude veľmi bolieť a bude veľmi vzácne. Bude to naozaj adrenalín od začiatku až do konca.
Příprava závodu musí dát pěkně zabrat. Kolik času a energie je potřeba vynaložit? Co všechno musíš pořešit?
Oravaman je špecifický. Vlastne je to podujatie od piatku do nedele. V piatok je pre nás dôležitá registrácia a zahájenie – slávnostné otvorenie. V sobotu sme na nohách od 4 – 5 hodiny ráno. Pracujeme po skupinkách, každý má určité poslanie. Tým, že pretek sa odohráva na veľkom území, je to náročné na logistiku a manažment celej akcie. Dávame si záležať na detailoch, ale vždy sa nájdu nejaké chyby. Našou prioritou je zistiť nedostatky a do budúcna ich odstrániť. Na pretekoch pracujem celý rok a baví ma to, mám to ako také hobby. Samozrejme mi pomáha rodina, prieteľka, kamaráti a mnoho šikovných chalanov – informatikov a grafikov, ktorí mi pomáhajú realizovať moje nápady. Základom našej práce je komunikácia a výmena skúseností a názorov. Najväčšiu zásluhu na organizácii má pán Gejdoš, s ním som v neustálom kontakte a dá sa povedať, že my dvaja stojíme za celým pretekom. Zvyšok organizátorov – pomocníkov sa ku nám pridá pár mesiacov pred pretekmi. Keď to zhrniem, tak celý Oravaman riadia dvaja ľudia, asi 20 ľudí nám úzko pomáha, a počas pretekov nás je zhruba 100 na celých pretekoch. Vážime si každého človeka, ktorý akokoľvek priložil ruku k dielu.
Chystáš krom výše zmíněných inovací ještě nejaké další? Na co se mají pretěkári připravit?
Základná zmena sú parametre 2 – 90 – 21 a prevýšenie 2600 m. Trať ostáva zachovaná, len pribudne 40 km cyklistiky cez Oravice do Suchej Hory a 10 km behu zo Zverovky až na Penzión Pribiskô. Cieľ bude na penzióne a bude máť unikátnu atmosféru. Prekvapenia nebudem prezrádzať, bude ich dosť. Poviem len, že “Bude ako nebolo”.
Na co se v den D nejvíc těšíš?
Najviac sa teším, ako sa v piatok pred pretekmi všetci po roku stretneme a spoločne otvoríme štvrtý ročník Oravamana, ktorý vstupuje do novej éry. Teším sa na pretekárov aj divákov, na organizátorov a pomocníkov. A samozrejme sa teším ako sa všetci spoločne zabavíme na našej, už tradičnej afterparty.